Dílo #45716
Autor:DissolvedGirl
Druh: Tvorba
Kategorie:Próza/Povídka
Zóna:Jasoň
Datum publikace:18.12.2007 21:49
Počet návštěv:1215
Počet názorů:8
Hodnocení:6 2
Patří do archívu:<Soukromý> miirdas: pod kalhotkama

prebudenie stareny
Ako tak kráčala po nekonečných schodoch, stále hore a hore, vyššie a vyššie a vzduch redol a sny sa stávali skutočnosťou, nasávala do seba vôňu stáročia sadajúceho prachu a dávnu energiu osamelých duchov. Tešila sa z myšlienky na samotu, na ten krásny pocit zamknutých dverí a dávno vyriešeného očakávania, čo bude za nimi. Nič. Možno zamňauká stará ryšavá mačka, možno nie. Mäkké svetlo vyplní jej vrásky a stane sa krásnym ideálom ženskosti . Myslela na hebkosť svojej nedotknutej postele, na to ako sa zamotá do perín ako mucha do striebornej pavučiny, sen príde zľahka, našľapujúc po voňavých obliečkach a všetka únava sa rozplynie ako teplý dych za zimného rána. Predtým však horúca voda zmije všetky čerstvé hriechy. Prvý nevedomý, druhý, až po ten, ktorý spáchala za úplného vedomia a súdnosti. A chýba už len posledný nádych a výdych. Myšlienka sa zhmotní v číre šťastie a neostane nič, iba láskavý pocit, že samota je jej najvrúcnejším priateľom a spoločníkom. Posledné milimetre delia kľúč od zámky. Vkĺzne do nej ladne, tisíckrát nacvičeným pohybom…

Žiadne svetlo ju nepohladilo po tvári, ani prievan jej nešepol do ucha intímne tajomstvo. Samota na ňu dopadla ako kamene opusteného chrámu kdesi v divočine. Mačka o ňu ani len nezavadila pohľadom. Kam sa podelo to krehké šťastie? Niečo, čoho by sa mohla chytiť a neostávali by jej na rukách nánosy špiny. Hrdzavá voda, prikrývky stuhnuté ako v smrteľnom kŕči, chlad rýchlo vystupujúci zo stien. To všetko na ňu útočilo ako roj krvilačných netopierov. Už zabudla, že sa všetko zmenilo, že sa zmenila ona. Pozrela sa z okna a túžila uvidieť modré vody mora, no tam kde mali tancovať príliv s odlivom, stáli len dlhé rady starých ošarpaných budov, namiesto vĺn sa na uliciach pretekali novinové papiere z čias, keď ľuďmi ešte lomcovala zvedavosť. Iba nič. Nič kričalo z tapiet, z parkiet, z ľudí. Prázdnota ktorú neporazí ani teplo bezpečia. Mačka, ktorá nevďačne spala na jej nedotknutých svadobných šatách sa len lenivo prevaľovala z kúta do kúta. Piata či šiesta mačka, ktorá jej vypĺňala osamelosť? Nikto nevie. Dni sa zmenili na roky, na dlhé roky keď sa vždy ozve zvuk zámku na dverách…

Počet úprav: 1, naposledy upravil(a) 'DissolvedGirl', 16.12.2007 21:50.

Názory čtenářů
18.12.2007 21:59
miirdas
nemám slov, hlavně začátek
výtečný náhled do hlavy

nějak mi to dostalo
18.12.2007 22:17
fungus2
Dobrý text
18.12.2007 22:34
Mori
19.12.2007 10:28
Shari
jo
dík za avi
19.12.2007 10:30
miirdas
 
Shari napsal(a):
jo
dík za avi
musím ale přiznat, že česky by se mi to asi tak nelíbilo. v tomhle jazyku to báječně plyne
20.12.2007 18:49
elbereth
no ale slečna..!!
ako to, že som sa k tomuto dostala až teraz?
20.12.2007 21:57
DissolvedGirl
lebo nesledujes dokladne moj notepad ,)
21.12.2007 21:14
elbereth
DissolvedGirl napsal(a):
lebo nesledujes dokladne moj notepad ,)
to vieš, ja radšej obrázky ako texty
.)

Přidat názor        ...nápověda k hodnocení
Avízo:
Anonym neuděluje tipy Skrytý názor

(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)