prepáč mi, Alica,
že som ťa len tak
nechala odísť
ďaleko z krajiny zázrakov
ostrihala som ťa,
lebo si TAK VEĽMI
lipla na svojich vlasoch
tvoje hračky som dala cudzím ďeťom,
aby si sama mohla dospieť
spálila som tvoje farebné šaty,
aby si mohla chodiť v čiernom
a všetko,
čo si mala tak rada,
som ti zakázala,
aby si robila to,
čo robia VEĽKÍ ĺudia
preto si odišla
pozerala som za tebou,
ako kráčaš čerešňovou alejou,
kým si mi nezmizla z dohľadu
a bola som rada,
že si preč
až dnes,
po štyroch rokoch,
cítim to vzduchoprázdno,
ktoré vo mne zanechal
odchod malého dievčatka
jeho tvár vidím vždy,
keď si prezerám fotky z detstva |
|
2
fougeres 