tiché vzlyky v tmavej miestnosti
bubnovanie mojich sĺz na studené dlaždice
súboj hlasných zvukov v rodinnej tajnosti
žiadna sa už nepýta na objatia budúce
úprimne sa pýtam, kde v tme nájdem dúhu?
pod ktorou som kedysi
omamné fialky zbierala
blúdim stále dookola v nekonečnom kruhu
zužuje sa moja voňavá hypnotická špirála
kto vypálil prvú ranu?
smrteľnú..
neskutočne túžim si spomenúť
kto zastrelil čiernu vranu?
smrteľnú..
skutočne netúžim si spomenúť
a namiesto poznania len tápem v hmle
plnej vzájomnej trpkosti a sklamania
žiadne ďalšie klamstvá a úsmevy mdlé
plné nášho pomstychtivého týrania
nočná mora?
krutý sen?
už buď mojou matkou len..