... nič, vôbec nič,
prázdno v hlave
a hrozne ťažké viečka...
...unavené telo.
spánok, prosím, spánok!

.....počúvam, ale nepočujem.
kĺžem sa po povrchu textu,
no nevpúšťa ma dovnútra.....

je mi ľúto a smutno
a mám zlosť na celý svet.
nechajte ma napokoji!
čo po mne ešte chcete?!
takto sa predsa nedá žiť.....

najviac sa však zlostím na seba.
krv sa mení na slzy,
kladivom si drtím kĺby
a krik mi očisťje vnútro,
no za cenu vyvrátenej večere
spolu s rukavicou - palčiakom.

..........nič...........

... len hrozne ťažké viečka.