si konečne dokonalá.. dokonale nádherná.. teraz, keď si stúpaš po šatách.. keď ťa už nedusí ten bordový korzet.. ľahni si.. len si ľahni.. áno, presne tak.. dúfam, že ten život, čo z teba vyviera, budem vedieť zachytiť.. nechaj ho prúdiť až kým z neho nebude rieka.. áno, presne tak.. som tak smädný.. vždy som ťa chcel namaľovať.. odkedy som ťa stretol.. áno, vždy som ťa chcel.. malovať.. a teraz sa tvoja vôňa vtláča do perín.. a ja ťa malujem.. akoto že smiem? v duchu som ťa maloval každý deň.. maloval som to, čo som si stihol zapamätať, keď si poodchýlila pery.. oddával som sa tomu tak vášnivo, že som nedokázal namaľovať nič iné.. a teraz tu ležíš.. poodchýlené pery.. no pravdupovediac, tie ma zaujímajú najmenej.. a pomedzi všetky tie nádychy a výdychy ťa malujem.. konečne si mi to dovolila.. a ešte pred chíľou si sa hrala s mojimi vlasmi.. teraz sa ja hrám s tvojou farbou.. ešte pridáme trochu červenej.. áááno.. a ešte trošku.. nikdy v živote som nič krajšie nemal v rukách.. nikdy.. keby som bol sochár, tak by som ťa hnietol a hnietol, až kým by si neskončila v ohni.. teraz, keď si tak krásne tvárna.. tak jemná na dotyk.. konečne ma o niečo prosíš.. konečne počujem tvoj ozajstný hlas.. hladí ma po líci.. „miláčik, uvar mi prosím čaj.. zatiaľ si trošku oddýchnem..“ dvíhaš oči a konečne v nich nie je chlad.. ani tá predčasná dospelosť.. konečne sa v nich vidím.. „hotovo maličká..“ čaj už je.. aby ti nebolo zima.. áno, hotovo.. obliekla si si svoje šaty a odišla.. jediné, čo po tebe ostalo je to voňavé teplo v perinách.. bez toho, aby si sa spýtala, či som ťa už domaloval.. bez toho aby si mi povedala „prestaň s tým..“ a znova ťa maľujem po pamäti.. no tentoraz nie v duchu ale naozaj.. nahlas.. a medzitým nedokážem malovať nič iné.. zasa.. no keď ťa stretnem nabudúce.. ak ťa ešte niekedy uvidím, celú si ťa zapamätám.. nielen to vnútro, ktoré ešte stále malujem.. ale aj to aká si.. navonok.. aby som si ťa mohol namaľovať na plafón.. aby som, vždy keď otvorím oči, uvidel aká si naozaj.. už neodídeš kým ti budem variť čaj.. nedovolím aby si opäť odišla.. ak sa ťa ešte niekedy dotknem, nedovolím, aby ti bola zima.. nedovolím ti už zobliecť si šaty..
už viac nie.. |