/2003/
perzeus neznámej
pamätáš si ešte na ten deň,keď sedeli sme spolu v kupé,perám bol úsmev jaksi blízkylen vstať a načiahnuť sa preň...no oči na pohľad tak skúpe...
a niekto stále klopal na okenné sklono vždy, keď otvoril som, nikto tamhoc na mňa sa asi už zabudloja si ešte tvoje oči pamätám
spolu a predsa každý zvlášťsedia v kupé dve kôpky tichavonku noc, na okno klope dážďkeby sme vedeli, prestaneme dýchať
a predsa...
v okne sa mi dívaš v očija viem že vieš, ty vieš že viema kupé ďalej krásne mlčíkebych podíval sa rovno,skameniem...
jedným oknom hľadiac vondve kôpky ticha v kupé sedeližiadny smiech ani žiadny stondva nevidení videli...