mačičke (o=p

si tak krásne divná..

čítaš vo mne ako v otvorenej knihe.. pomaly ale s istotou autora..
neviem či ťa mám obdivovať viac za to, že si sa vôbec rozhodla rozlúštiť ten škrabopis (prepáč, tam kde ma písali, nebola kníhtlač), alebo za to, že to dokážeš.. alebo skôr za to, že si mi vôbec dovolila pred tebou otvoriť svoje nekonečné riadky?
ale veď to je vlastne jedno.. ďakujem..
ďakujem.. za to, že si ma nenechala doma v šuflíku ale ani v zaprášenej poličke..
            za to, že si ma nezašpinila od lacného rúžu.. že si ma nezamastila.. ale vedz, ak budeš potrebovať niekam odložiť čokoládu alebo cukrík, lebo budeš ruky či ústa potrebovať na niečo krajšie.. som tu..
ďakujem.. za to, že vždy keď spadnem, zdvihneš ma.. očistíš od blata a dáš ma vysušiť..
            za to, že ma medzi písmenkami ustavične neštípe soľ.. vďaka, že ma čítaš ďalej..
ale vedz, ak sa ti hocikedy bude kývať stôl.. som tu.. znesiem to..

ďakujem

že

si tak krásne divná..