tej istej..

ráno čo ráno sa zobúdzam do tvojho smiechu štekliaceho ma mihalnicami..
zvykla si sa mi posmievať, že keby som si ich našpiráloval, boli by skoro také zvodné ako tvoje.. skúsil som to.. nie je to ono.. tie moje boli zrejme stvorené iba na šteklenie tvojho nosa.. tie tvoje sú viacúčelovejšie.. no mňa šteklia doteras.. budia ma spoľahlivejšie ako budík, aj napriek tomu že si ich noc čo noc nenastavujem na pol siedmu..
keby si aspoň bývala niekde inde.. napríklad na severnom póle.. alebo radšej nie.. všetko by si tam roz(u)topila.. úplne by stačilo keby si so mnou necestovala autobusom.. alebo keby si so mnou cestovala iba autobusom.. alebo keby si aspoň nastupovala až na konečnej.. alebo aspoň až na tvojej zastávke..
nie je fér, že si to jediné, na čo dokážem myslieť.. možno keby som prestal chodiť autobusom..
skúsil som to.. dokonca som si kúpil bicykel.. a prestal som chodiť okolo tvojho domu.. a pomohlo to.. na dva dni.. pred týždňom som sa zobudil a boli sme susedia..
keby si sa aspoň nevedela bicyklovať.. ale bicyklovanie je ako milovanie, nezabudneš (na) to..
ráno čo ráno mi jedným mrknutím oka rozsekávaš život.. kým mi tou štekliacou mihalnicou neurobíš defekt, prebicyklujeme spolu tie najhebšie doliny a kopce aké som kedy krotil.. tie najneskrotnejšie doloná aké som kedy odomkol..
ale hlavne, že sú už odomknuté.. a kľúče zapadli za posteľ.. aj tak nie je zamknuté.. ale ty mi otvoriť nemôžeš.. máš plné ruky.. aj pery máš plné.. tak kásne plné.. spolucestujúci sú neviditeľne pobúrení, že nosím ich odtlačok ešte stále na líci.. to aby som nezabudol.. aby som nezabudol keby sa mi náhodou podarilo zistiť ako na to..
nie je fér, že si to jediné, na čo myslím keď spievam.. ani to že ja som zrejme ten jediný pre ktorého nespievaš..
keby si aspoň nevedela spievať.. keby si bola úplne nemá.. nie iba keď chceš byť.. ale spievanie je ako bicyklovanie.. keď s tým človek raz začne, už sa pozerá úplne inam, ja sa ti odvtedy pozerám do očí.. keď s tým človek začne, vidí úplne iné veci, cíti úplne iné vône.. a najkrajšie je to v tandeme.. doteras neviem z pier odlepiť náš prvý tandem.. spievam si ho vždy, keď sa s niekym bicyklujem.. naše hlasy sa bicyklujú až do onemenia, kým mi ráno zasa nerozsekneš dušu..

napísal som ďaľší bicykel, no niečo mu chýba.. nie je to fér, že mám taký úzky vkus na ženské hlasy..

keby sa na mňa čudne pozerali ostatní, bolo by všetko v najlepšom poriadku (ešte že netušia, že túžim po tom bicyklovať sa iba s jedným spolujazdcom - bol by som im na smiech), no ja SÁM sa na seba čudne pozerám.. chýba mi tá melódia.. chýba mi farba tvojho hlasu keď pre teba píšem refrén.. keď s tebou píšem refrén.. chýba mi tvoje nedýchanie bránicou na konci nášho najdlhšieho verša, aj ten živočíšne hrubý hlas, ktorým kričíš slohy kým aspoň moje pery oddychujú.. keby si aspoň nevedela spievať.. keby si bola nemá..

nie je to fér.. si to jediné na čo dokážem myslieť kým rozmýšlam o živote a o tom že mi asi treba vracať.. a ja som (samo)zrejme to jediné na čo nemyslíš..
ani sme sa nedostali do toho štádia, že som to jediné kvôli čomu sa chce každé ráno vracať tebe.. na(ne)šťastie sme si vždy dávali pozor..
áno, vždy sme si dávali pozor, aby sme si náhodou nepovedali priveľa, aby sme si náhodou neodpustili skôr než sa zmierime potulkami po krajine..
teras si pre zmenu dávaš pozor, aby si sa ma náhodou niečím nedotkla.. teraz si pre zmenu radšej nemá.. aby som si náhodou chybne nevysvetlil to, že mi zdvihneš telefón.. aby som pre nás náhodou nezačal písať ďaľší duet..
nemusíš sa báť, viem že máš plné pery.. sám viem, že s takými sa nedá spievať.. viem.. aj ja mám ešte plné pery..

(27.11.2006, vek:21, stav mysle: dlhodobé neviem)

rozhodol som sa voľne preložiť do slovenčiny jednu z mojich mne najmilších anglických básní.. trochu sa to natiahlo..

originál:

sweet grey-eyed

let me be as fast as the world itself
just let my eyes frighten your sky
take it as serious as you would like to
but...
i’d like my kids to have your eyes

i’d like my daughter to smile like you
be woken by her pulling at your side
fall asleep in your arms when feeling blue
and again woken by the sweet grey-eyed

i’d like to choose with you the puppies’ names
would like to listen to your fairy tales
and when sleeping tired after all the games
i’d like our princess to have your face…

i’d like to fall asleep with you
but more i’d like to wake up for your breath
i know
i’m not only young but childish too
but i’d like her to cure you after my death…

(rok výroby: 2001, vek: 16, stav mysle si hádam domyslíš)