Mám už plné zuby tých hlúpych rečí pri víne a predsa ich počúvam chlap je len bytosť vytvorená z odpadkov pri výrobe ženy a tak sa trápne vyťahuje dookola vždy pred iným inou v domnení že je veľký hoci sa pritom práve tým scvrkáva na malilinkatý predmet hodný posmechu každého kyslého hosťa natretého horčicou pohŕdania do vlastných útrob budúcnosti keď sa vyvráti ako v lese strom na tie zvyšky čo z neho vyšli a premení sa na trosku časom pochopí svoj úlet k mravcom medzi ktorými si bude dokazovať že je chrobák aby ho tie mravce zožrali lebo je iný vták než na aké sú zvyknutí veď ich nosy sa dotýkajú v pokore k zemi a nosia náklady obrovsky mohutné k svojej konštrukcii to predsa chlapi nerobia |