mechanické ovocie
iba jedno slovo stačí na vyslovenie nenávisti posúvam sa o krok k zdanlivej prekážke
blúdim lesom slov ešte trocha agresivity nech sa je čomu čudovať
alebo melanchólia to letí
sny už zobral čert do vychladnutých pekiel
budem realista
štyri kúty mojej izby sa guľatia ako u Borisa za oknom sa hrajú tiene ktorý koho chytí skôr tuberkulózne holuby kŕmia čiesi deti komíny si pokojne bafkajú aha tamten sa rozkašľal
šúpem mechanický pomaranč aróma preniká bytie
vyhryzieme prirodzenie dákej čúze? z údivom budeme sledovať ako sa vytráca život ach!
prchá ako acetón od nosa k mozgu je krátka cesta
na koniec ešte odovzdám teplo hubám heuréka rastú!
priestor sa stále guľatí a zmenšuje bez okien
vlastne to už ani nie je moja izba len dáka guľa nápadne oranžová |