... staviam kocky jednu na druhú už niekoľký krát. No vždy sa všetko zbúra... Volám: "Prečo?.." No odpoveďou je mi iba ticho a ozvena so všetkých strán. Mala som svetlo, no aj to už zhaslo sfúknuté víchricou citov, čo prehnala sa okolo.. Kadiaľ mám teraz ísť, keď zaznel posledný výkrik... Koniec. Slza dopadla do prachu pred moje nohy. A ďalšia a ďalšia... Cítim v sebe prázdno, ktoré pri údere do pŕs duní. Kolená sa dotkli prachu. V tichu prosím Boha o pomoc.. No nie je tu nik, kto by utrel kvapku slanej vody stekajúcu po líci.. Ostala som sama..v tichu, prázdne.. už nepočuť ani môj dych...
Búrka utíchla...a ostali iba spomienky...
Počet úprav: 2, naposledy upravil(a) 'fallen angel', 06.08.2006 22:17.
posledne ked som to dala do prozy, tak mi bolo povedane, ze to tam nepatri, tak kam to mam vobec zaradit?
kašli na to , to je úplne jedno kam to zaradíš...
podstatné je, ako to cítiš ty, nie ostatný...
ak si myslíš, že je to poézia, tak to tak nechaj a neriaď sa inými