od 14:30 do 16 mi v izbe svieti slnko všetko je jasné a dokonalé každú noc a ráno čakám modrú dýcham vzduch zo skla čítam iných básnikov slová posekané na drobné hádžte na dno prinesú vám šťastie
spomínam ako sme sedeli s Andrejom v podniku s fontánou a kvapľami na stene on zbieral mince z vody za ktoré sme neskôr do rána pili víno hovorili o ženách sexe a ešte nenapísaných vetách visiacich priamo nad nami vo vzduchu stačilo sa natiahnuť za ďalšou dávkou priamo do žíl ...
nakoniec sme sa len smiali dym z cigariet stúpal hore a ty si sa na mňa vyškierala z mobilu pekná tvár veľké prsia ktoré mi všetci závideli aj keď krivia chrbticu tvrdila si a tvoje ruky končili tak náhle že po nich neskôr nezostal žiaden dotyk
všetko je tak čisté priesvitné dýcham ostrý vzduch kým v okne rastie výhľad s oblohou
10.5. 2001 |