no nikto tam nebol voda tiekla pomaly ako krv z olova a okolo sa tiene hrali na niečo bez konca si povedala že to plynie ďalej a ono to bolo ako obraz zväčšený do seba začínal a končil v jednom bode bez ďalšieho pohybu v druhom obraze si mala oči a ruky a všetko čo k tebe patrí ako na zle zaostrenej fotke a zatiaľ čo sa dole ulicou hnali všetky tie hlučné stroje a deti mal som pocit že môžeš zmiznúť niekde v tom čase keď na schodisku počuť len blikajúce svetlo