bolo priteplo

na čistý októbrový deň

tráva ešte dýchala o čosi živšie

strnúc pred dotykom

vystierala krehké steblá 

písal som čosi nechtom

na svoje obľúbené miesta

cítiac ten priestor po hádkach

keď sa ti ledva vtesnám do vlasov

a ty sa zavíňaš do svojich nálad

aby ti neprišlo ľúto už ani toho psa

s mojím pohľadom

napokon..

žiadna melanchólia nie je úprimná

keď slová stáčaš do kornútkou

všetko chceš dvakrát prepísať

po vôli svojho hnutia

..že láska sa nezdá

a keď si so mnou je len na dosah