Lenivá
- Mami, hlad! - Čo hlad? - Mám! - A čo ako? - Jesť! - Čo jesť? - Chcem! - Chceš? - Rýchlo! - Môžeš ... * Vyležaná priehlbeň pod tromi plachtami začína byť podozrivo ľadová. Mám dokonca taký dojem, že cítim sito! A prievan? Posteľ už teda nie je bohvieaká, pamätá nejaký ten piatok v domove dôchodcov skade som ju dostal ako vyradenú. On si jeden nenavyberá, keď neberie. Tak ale pracovať? Človek by však neveril, že keď sa pár dní nepohne, tak sa dokáže preležať až na druhú stranu matrace. A ten bol úplne nový! Si ešte pamätám ako som ho niesol zabalený domov. Vlani? Predvlani to bolo? Nie, nie. Predvlani som bol vlastne v kúpeľni na exkurzii, to muselo byť ešte asi dva roky predtým. Hm, dnes tí výrobcovia fakt fušujú všetko, človek si už ani poriadne odpočinúť nemôže. A chladnička by tiež už mohla mať po toľkých vývojových skokoch vlastné nohy! Kto má k nej stále vstávať? Kedy som to jedol naposledy? Včera? Predvčerom? Nie! V nedeľu. Ále, aj tak v nej dokopy nič nie je. * - Ty Vlado, ja mám taký dojem, že som lenivý. - Nepreháňaj Jozef! - Nie, vážne! Moja stará mi to hovorila. - Ale veď tvoja Mara je už dva roky nebožka! - Ešte len dva? Tak to máš vlastne pravdu! Pochovať ju môžem v pokoji aj na budúci. | 
2
1
patafyzik 
Montrealer 
josefk 
Petrusha 