Máš plné ústa bublín - mydlová voda chutí po jablkovej aróme, po zvyškoch rozvarených kostí - a za plotom z ostnatého drôtu visí za chvost zavšivený potkan; vzal si mu jeho potravu aby si ukojil chuť po túžbe čistoty pred sebou samým, pred Bohom (ako často hovoríš o svete ku ktorému sa správaš ako by ani nebol), pred rodinou, ktorú nikdy nebudeš mať, pred susedovou mačkou márne krúžiacou pod prskajúcim hlodavcom, pred schodmi, ktoré tak často objímaš miesto tela niekoho blízkeho, ktorý neexistuje, pred chladným sklom večne prázdnej fľaše a deti hrajú vybíjanú na asflate medzi domami kým rozpraskanými rukami prišívaš gombík za gombíkom aby si mohol jednoduchšie zavrieť rozjatrené rany vždy, keď sa to hodí a keď prídu lepšie časy nechať si lízať rany hladným psom. |