Sto razy ukonaná a ako ležíš na plátennom vreci plnom otrúb myši závidia ti raňajky keď osúchom je chlieb a vodou tri košíky cingajúcich strastí na masti sa krúti čerstvý deň sto razy na polenách a sneh pod lícami zdá sa ti že hreje ako vlani, keď ho nasypalo a z večerných zvukov vrán svit sovích očí pripomína že sa čosi končí mrzne dreň a vyzobané kosti zdobia pompou predstvorenie dýchajúcich rozkoší. |