Hovoríš mi - Kameň nemá pamäť, nemá cit, nemá v sebe náboj príbeh, niť, ktorou štopkáme my naše vzťahy, keď kričíme tiahni za chladnými vzťahmi kamsi k juhu;
a tak hodíš tie milióny rokov vyvierania, usadzovania, vrásnenia, zvetrávania,
čakania
na moment, kedy prúd lepkavej slanej krvi vráti čas, kde boli by sme prví; a dnes kameň prebúdzal by iným nechuť rásť. |