Dílo #36486 |
Autor: | Haber |
Datum publikace: | 14.02.2007 10:20 |
Počet návštěv: | 1087 |
Počet názorů: | 9 |
Hodnocení: | 7 1 2 |
Vojnové variácie |
I. V noci sa budeš dívať na hviezdy tá moja je primalá aby som ti mohol ukázať kde je Je to tak lepšie Budeš musieť zostúpiť na dná všetkých studní aby si pochopil že tá moja hviezda je len jedna z mnohých
II. Kráčať krajinou boľavou od sĺz neprinášajú vlahu zem zasoľujú vysýcha od ich pálenia sú žeravým kovom znamení Deťom čo idú tmou schýlené pod kanonádou dospelého ega aby dievčatko vybehlo z pivnice s bábikou čo jej babka obliekla a na hlavu založila malý "šeširj": - myslela som si "za nas više nade nema"
III. Bolo raz tisíc malých princov bývali na planéte plnej hrôzy a samoty preto keď mi povedali: - Prosím nakresli nám obrázok - nemohol som odmietnuť Svet sĺz je taký záhadný najväčšiu cenu v ňom má úsmev
IV. trpiaci smädom hľadá studňu z ktorej sa chce napiť Nezmyselne sa vydá na slepo v nekonečnej púšti Púšť robí krásnou to že niekde skrýva studňu Pochopiť tajomné žiarenie piesku Človek si sadne na pieskový presyp nič nevidí nič nepočuje a predsa čosi v tichu žiari Kto hľadá s čistým srdcom nájde svoju studňu aj za oči ktoré sa stratili v piesku ničoty
V. Zahľaď sa pozorne na týchto ľudí aby si si bol istý že ich spoznáš ak ti raz dovolia tadiaľto prechádzať Ak potom príde k tebe dieťa a bude sa smiať buď k nemu láskavý VI. Dobrý kráľ by mal dávať dobré príkazy ktoré možno splniť inak je hlúpy a hlúpi sú aj tí ktorí ho počúvajú
VII. Ľudia majú svoje hviezdy ale tie neznamenajú pre všetkých to isté Hviezdy niektorých detí predčasne dospievajú rastú za okamih z malých hviezdičiek sú za krátku chvíľu vyhasnuté hviezdy starých ľudí Utrpenie urýchľuje vek
VIII. Budem vyzerať ako by ma niečo bolelo Budem trochu vyzerať akoby som umieral Tak to už býva Nepríď sa na to pozerať Nie je to potrebné
IX. A ľudí bili železnými tyčami nohami všetkým všetkým ich bili V tie dni som sa mamy nepýtal: - Mama máme čokoládu? pýtal som sa: - Mama máme krajec chleba? Hľadáme z kopca ďalekohľadom vidíme mŕtvoly Aby už bol navždy mier aby ničí otec sestra brat neboli zabití aby už nikdy nebola vojna "više nikada" Z mesta kde bývam sú už len zrúcaniny ale ja sa chcem chcem sa na ne vrátiť Pôjdem aj pod kanodádou diel pôjdem pod granátmi nemôžem nemôžem viac žiť bez môjho rodného kraja Pred mojimi očami na chodníku zomiera matka s malým dieťatkom Hlad a strohé nemáme Na boha myslieť on je jediná nádej Vojna skončila zvykajte si "tisjuča malenkih prinčeva" X. Plačem nad pamätníkmi mojej pamäti viac mi netreba
XI. harmonika hrá a na hroboch si mŕtvi zhromaždili všetky svoje veci
XII. Čo je vojna skús vysvetliť tým ktorí ju nevideli Stále prší strhla sa za dva dni povodeň vzala domy zmietla ľudí bahno sa valí ulicami
XIII. Vstúp ďalej priateľ moslimský duchovný hľadí fascinovaný podobou kríža na mojej hrudi Prečo by ma nezastrelil keď pod týmto znakom vraždia deti veriacich ktorých vedie moslimský hodža? Vstúp ďalej priateľ hľadí na kríž a ja chápem to nevraví mne Za chrbtom mi dunia samopaly a keby mesto dobili možno prvého by šli zastreliť duchovného pastiera do mešity spolu s ním pijem z jeho šálky kávu a na hrudi mi visí kríž
XIV. Mať oči ako anjel dušou rozprávať na nebo hľadieť s rukou na srdci zaspávať |
|
Názory čtenářů |
14.02.2007 11:01
way
|
Budem vyzerať ako by ma niečo bolelo
Budem trochu vyzerať akoby som umieral
Tak to už býva
Nepríď sa na to pozerať
Nie je to potrebné
krásna |
14.02.2007 11:06
Haber
|
vďaka
cestička |
14.02.2007 11:09
way
|
ja ďakujem*
vieš, čím sa odlišuješ od grafomanských konstruktov?
úžasne úprimne píšeš, rozdávaš svoje názory, hoci neučesané nevyumelkované, nepózujúce na efekt
a preto ťa rada čítam
a táto je moc fajn (aj učesaná:-) |
14.02.2007 12:52
Haber
|
way - To s tým česaním je dlhoročná diskusia s rôznymi poétmi, začal som ju s Vojtechom Kondrótom, ktorý už nie je medzi živými. Ten tvrdil, že stavať lešenia k básniam je dobré, lebo niekedy lešenie zostane, hoci stavba padne. Naposledy som o tom diskutoval s Midimanom na ostruvku, a tam som napísal, že ako kedy. Niekedy je dobré postaviť lešenie - niekedy nie, niekedy čistá úprimnosť neučesaná zasiahne človeka oveľa viac, ako jej neustále vylepšovanie. Takže od prípadu k prípadu - neexistujú žiadne mechanistické teórie, ktoré by boli použiteľné. Faktom je, že si nepamätám, že by som túto básničku učesával, takže patrí k úprimne vysloveným názorom - a najmä prežitým... |
14.02.2007 19:29
Stevenson
|
viz way, i kdyz tohle je pro mou slovenstinu a litytle too much .-) T |
20.02.2007 13:06
JirkaS
|
Fajn, tahle věc...Díky za zastavení se u mě |
22.02.2007 13:50
Burlev
|
dobroTa
i když dlouhá :) |
12.03.2007 19:10
lArI
|
fuu vycerpavajuce :) ** |
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|