So mnou

Básnička mi vyvedie
rovno škandál
že láska sa
neoplatí iba
pre romantickú dušu
čo si to odskáče
a básnička v tom
pokračuje celkom
nahnevane že ju
nepíšem pre ňu
ale pre seba
tak je to
všetko naopak
keď dobré vyznie
inak a ty si mimo
spolu so mnou
 

Vietor v tvojich vlasoch

Možno o dve tisícky
rokov sa
ľudia budú
na nás pozerať
ako na chudákov
z pohľadu ich
životných podmienok
a budú nás ľutovať
viac než my dnes
žijúcich v stredoveku
ale ja som dnes aj
tak rád že dovolil
mojej energii
splynúť s tvojou
a za to Prozreteľnosti
ďakujem s vetrom
v tvojich vlasoch
ktorými mi mávaš
s vŕtačkou a
fľašou vína pre
domovníka

Vrátené zo smetiska

Smeješ sa mi
že som rýchly
v práci už doma
a cez maily si
riešim kompetenčné
spory
veď vieš že
ješitní kohúti
nenechajú na pokoji
jedno smetisko
kde môžu byť
pánmi
a priznávam že
všetko sa mi
raz vráti
 

Si biela vločka

Padáš mi na jazyk
a rozplývaš sa
aj ja som tvojim
bielym hladkým
a osviežujúcim
telom ktorým mi
prechádzaš do
zakončení
aby si mi hrala
vždy novú
baletnú pózu
v silonkách
obklopená všetkým
čím máš ma rada
hľadám na tvoj pád
odo mňa a do mňa
lebo neustále sme
v pozornosti leva
čo si na nás brúsi
hriechy zapúšťam
do modlitieb
vločiek s kryštálikmi
lásky v nás

Na čo som

Niečo som ti hovoril
ale si ma nepočúvala
že viem na čo
som v tomto spektre
svetiel premiešaných
s hlinou iba vypálená
nádoba do biela
a modlitby od rána
sú menou ktorou
platím za všetky
odznova roztočené
mlynčeky náhod
od teba do mňa
lebo bez nich
by som nebol

Výmena v zrkadle

V ozdobe v kostole
odrážame naše
podoby pri kľačaní
a spievaní a tak sa
modlím za tvoje
uvoľnenie a za
tvoje modlitby
aby sa naša
energia vymenila
v podobe sveta
v ktorej sa vidí
v chrámovom zrkadle
našich duší

upečené

Mám záhradu
do ktorej sadím
život do tvojej
fantómovej bolesti
ktorá sa objaví
v náhlych búrkach
a trafí ma
priamo do srdca
možno už prišiel
čas odhlásiť sa
a kľaknúť
s prosbou dôstojnosti
nezabudnúť v tlaku
zemských platní
púšťam ti tú
melódiu sladkú

Vločková

Myslím že rozprávaním
to nevyžehlím že všetci
ľudia prežívajú to isté
trápenie hoci má
na prvý pohľad inú
podobu lebo sme si
všetci na to isté
odsúdení iba jedni
o tom vedia a
druhí frflú že len
ich život sa topí
v kruhoch vírov
a necenia si
čo majú v
snehových vločkách
hľadám ťa

nehy a pamäte

Môžeme byť rovnakí
a predsa každé telo
z nášho je iné
a ty ma presviedčaš
čo musíme
a čo nás neminie
kým ja by som
po láske ešte
našiel odvahu
na ďalšie skúšky
lenže aj apoštol Pavol
to už povedal
že sme povinní
pomáhať a potom
cez deti Boh
trestá ľudí
dúfajme
v milosrdenstvo
nehy a pamäte

Plávam

Po dňoch voľna
viac mŕtvy ako živý
hľadám ťa v kruhoch v obilí
v chodníku do kostola
na ktorom sa hromadia
kroky náhliacich
kvapiek v ktorých
sa strácam
utopený v tvojich
slinách a zdá sa mi
že viac už nevyplávam