Vo vozidle mestskej hromadnej dopravy upadol som vedľa teba ráno do nirvány za oknom pretekali kvapky dažďa a vo výťahu farmár z nížiny tvrdil že vlaha je vždy dobrá hoci mešká lebo obilie šlo už do klasov vôňa tvojich vlasov zostala mi s nimi v suchu pod lampou otrhanou zubatým svetlom prehmatávam v šere tvoje telo naplnené mojimi túžbami po odchode z matérie bez pasu cez hranice roztancovaných teplých dní v suchu zmaľovaných nedočkavými