Dílo #45993
Autor:Haber
Druh: Tvorba
Kategorie:Poezie/Ostatní
Zóna:Jasoň
Datum publikace:28.12.2007 09:04
Počet návštěv:942
Počet názorů:10
Hodnocení:12 4

Nohaté slnko

Týždeň

posledné dni

vietor metie

smetie nádejí

a z oblakov

znie mokré ure

dní bez slnka

smútia s pani tmou

a žlté kvety na okne

sú čoraz krajšie

miesto nich vädneš

                             ty

Keď jeden umiera

druhý kvitne

kvety lúčmi slnka

zvädnutými lupeňmi tvojich dní

posledný týždeň

villonovské sny

tiché lúčenie

a v nedeľu

                 zrazu

je toho dosť

hneď ráno vychádza svetlo z hmly

zaspávaš svoj odchod naveky

Dobrí ľudia umierajú v nedeľu

aby si oddýchli

                                             S

posledným vzdychom úst

slnko zapadá

znova prišla pľúšť

a keď sa lúčime

pri hrobe zranenom naším smútkom

                              s nami ťa navštívilo

                       tvoje

               nohaté

      slnko

Epilog
Moja mama, ktorá zomrela pred 20 rokmi ako 44 ročná, chodievala každé leto do letných detských táborov ako vedúca. Jej symbolom bolo z polystyrénu vystrihnuté a namaľované usmievavé slnko na palici, ktorému pľantali vo vzduchu našité nohavice s topánkami ako nohy. Pri pohrebe v Krematóriu vyšlo spoza oblakov slnko a za jej truhlou sa zjavilo v skle s odrazom lúčov, ktoré vytvárali optický klam, že slnko má nohy:)

Názory čtenářů
28.12.2007 10:02
muclicka
*/*
28.12.2007 14:45
dlouhátlustáčára
líbí *
28.12.2007 15:32
kouzelnik.zivota
tip***
28.12.2007 18:02
logik
tvoje ukecanost to všecko mělní
29.12.2007 11:16
siorak
Z některých věcí je dobré se vypovídat.
29.12.2007 20:27
Aglája
smutnění...
30.12.2007 19:21
magie_esence
krasosmutnění...
14.01.2008 17:25
Burlev
i když hodně slov
-fajn
28.02.2008 19:31
tvrz
*

Přidat názor        ...nápověda k hodnocení
Avízo:
Anonym neuděluje tipy Skrytý názor

(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)