Dílo #41905 |
Autor: | Haber |
Datum publikace: | 17.08.2007 22:16 |
Počet návštěv: | 1414 |
Počet názorů: | 19 |
Hodnocení: | 16 6 2 |
V hodine smrti |
privítala si ma ako obyčajne ale videl som ti to na tvári že máš pre mňa novinu ale takú som nečakal: vieš onedlho prejdem inam je to normálne na chvíľu som zmrzol potom si sa zahľadela kam som nedovidel bolo to potom ako si sa nechala náhle z nemocnice previezť domov a ja som šiel len náhodou okolo vravel som si že tu bývaš keď sa otvorili dvere a vyšiel tvoj príbuzný: choď dnu je doma pochopil som odmietla si odísť z postele v sterilnej bielej izbe prišli všetky hviezdne hmloviny pamätáš tie ktoré ma odnášali raz z tvojho bytu a ty si kričala nie! teraz prišli po teba no nevidel som ich ako vtedy ty preto to píšem rýchlo! lebo koho skoro pochovávajú bude dlho žiť... |
|
Počet úprav: 1, naposledy upravil(a) 'Haber', 17.08.2007 22:20.
Názory čtenářů |
17.08.2007 22:26
Mario Czerney
|
já na smrt nevěřím, jsem blb... ale blbství není charakterová vada, myslím si, je to nádor na těle a toho už se nezbavím |
17.08.2007 22:29
Haber
|
prajem Ti, aby Ti táto neviera vydržala celý život! (ale to by bolo kruté, aby som Ti také niečo prial) |
17.08.2007 23:34
marťánek paní Koutné
|
nádherná (už jsem psala jinde...)* |
18.08.2007 00:12
Andromeda
|
Mario Czerney napsal(a): já na smrt nevěřím, jsem blb... ale blbství není charakterová vada, myslím si, je to nádor na těle a toho už se nezbavím  |
18.08.2007 04:56
muclicka
|
* |
18.08.2007 11:59
Wiki |
|
18.08.2007 13:04
lipetka
|
* |
18.08.2007 15:16
Raimund Jezu
|
jsem z toho ňák smíšenej. |
18.08.2007 19:28
Haber
|
Ďakujem, virtualni priatelia za prečítanie, žiaľ, tá, pre ktorú bola táto básnička
napísaná,
odovzdala dnes o tretej hodine popoludní svoju dušu Stvoriteľovi, vďaka za Vašu
účasť pri márnej snahe udržať ju silou poézie na Zemi...
Volala sa Ilina Šipošova a bola mi vôbec najväčšou kamarátkou, akú som kedy mal,
hneď po mojich rodinných príslušníkoch... |
18.08.2007 19:36
Raimund Jezu
|
Haber napsal(a): Ďakujem, virtualni priatelia za prečítanie, žiaľ, tá, pre ktorú bola táto básnička
napísaná,
odovzdala dnes o tretej hodine popoludní svoju dušu Stvoriteľovi, vďaka za Vašu
účasť pri márnej snahe udržať ju silou poézie na Zemi...
Volala sa Ilina Šipošova a bola mi vôbec najväčšou kamarátkou, akú som kedy mal,
hneď po mojich rodinných príslušníkoch... Realita a poezie jdou někdy proti sobě.Smutné záležitosti se poetice brání a není divu, vždyt to, co bytostně a z hloubi prožíváme, nelze přetvářet v dílo dřív, než se s tím vyrovnáme,... |
18.08.2007 19:43
marťánek paní Koutné
|
soustrast, Stanko... |
18.08.2007 19:57
lipetka
|
To je mi velmi líto... |
18.08.2007 20:43
Haber
|
...len na vysvetlenie, o koho šlo pre tých, čo ju nepoznali, z nekrológu, ktorý som práve pripravil do tlače:
Zmizol kúsok človečiny
Slovenská televízia, Bojovník, Čas, Ľud, Meridian, denník Smena, denník Sl. Republika, Nový deň – v týchto všetkých periodikách pôsobila ako novinárka Elena Šipošová. Každý, kto ju poznal z kolegov, vedel, že do nich len neprispievala, ale snažila sa o vytvorenie ducha novín, ducha redakcie. Mala na to vzácny dar. Vedela ľudí okolo seba upokojovať a najmä dokázala každému bez rozdielu nezištne pomáhať. Nie, nebola osamelá, hoci sa nikdy nevydala. Jej byt v centre Bratislavy neustále bzučal návštevami ľudí. Mala ten vzácny dar v sebe. Čosi ako magnet, ktorý ľudí priťahoval. Bolo to jej človečenstvo, tá láska v srdci voči svetu a schopnosť ho rozokrývať pomaličky, do detailov, až po tie najtajnejšie zákutia. Často sa jej byt menil na diskusný klub, na spoločenskú miestnosť, v ktorom sa od politických, cez kultúrne, až po hlboko ľudské témy mohli jeho členovia dozvedieť mnoho zaujímavých faktov.
Preto o to viac prekvapuje správa, že Elena Šipošová už opustila tento svet vo veku 67 rokov a to 18. augusta, na svoje meniny. A s ňou akoby zmizol zo slovenskej novinárčiny kúsok človečiny. Stratila sa žena, ktorá dokázala svojim novinárskym okom objavovať často poriadne skryté krásy Slovenska schované v ľudských osudoch jeho obyvateľov. Pre rodinu, priateľov a známych bola jednoducho Ili. Človek s veľkým srdcom, ktoré hoci nemalo vlastné deti, nebolo nikdy osirelé. Dokázala ho totiž rozdať toľkým a celé roky stáť pri nich v dobrom i zlom, že osirelo naraz viac detí – dnes už dospelých ľudí. Veď začínala ako pani učiteľka, aby jej nadanie objasňovať zložitosti života, našlo svoj odraz v živej publicistike.
Nech jej večné svetlo svieti, nech odpočíva v pokoji, česť jej pamiatke!
Stanislav Háber
|
19.08.2007 07:37
way
|
veľmi mi je ľúto |
19.08.2007 11:18
adammi
|
Oslovilo ma toto dielko,a to meno nebohej nie je mi neznáme. |
21.08.2007 12:54
Burlev
|
|
21.08.2007 13:24
Mori |
|
23.08.2007 19:05
elbereth
|
nádherné |
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|