Dílo #41905
Autor:Haber
Druh: Tvorba
Kategorie:Poezie/Volné verše
Zóna:Jasoň
Datum publikace:17.08.2007 22:16
Počet návštěv:1414
Počet názorů:19
Hodnocení:16 6 2

V hodine smrti
privítala si ma ako obyčajne
ale videl som ti to na tvári
že máš pre mňa novinu ale takú
som nečakal: vieš onedlho prejdem
inam je to normálne
na chvíľu som zmrzol
potom si sa zahľadela kam som nedovidel
bolo to potom ako si sa nechala
náhle z nemocnice previezť domov
a ja som šiel len náhodou okolo
vravel som si že tu bývaš
keď sa otvorili dvere a vyšiel
tvoj príbuzný: choď dnu je doma
pochopil som
odmietla si odísť z postele
v sterilnej bielej izbe
prišli všetky hviezdne hmloviny
pamätáš tie ktoré ma odnášali
raz z tvojho bytu a ty si kričala
nie!
teraz prišli po teba
no nevidel som ich ako vtedy ty
preto to píšem
rýchlo!
lebo koho skoro pochovávajú
bude dlho žiť...

Počet úprav: 1, naposledy upravil(a) 'Haber', 17.08.2007 22:20.

Názory čtenářů
17.08.2007 22:26
Mario Czerney
já na smrt nevěřím, jsem blb... ale blbství není charakterová vada, myslím si, je to nádor na těle a toho už se nezbavím
17.08.2007 22:29
Haber
prajem Ti, aby Ti táto neviera vydržala celý život! (ale to by bolo kruté, aby som Ti také niečo prial)
17.08.2007 23:34
marťánek paní Koutné
nádherná (už jsem psala jinde...)*
18.08.2007 00:12
Andromeda
Mario Czerney napsal(a):
já na smrt nevěřím, jsem blb... ale blbství není charakterová vada, myslím si, je to nádor na těle a toho už se nezbavím
18.08.2007 04:56
muclicka
*
18.08.2007 11:59
Wiki

18.08.2007 13:04
lipetka
 
*
18.08.2007 15:16
Raimund Jezu
jsem z toho ňák smíšenej.
18.08.2007 19:28
Haber
Ďakujem, virtualni priatelia za prečítanie, žiaľ, tá, pre ktorú bola táto básnička
napísaná,
odovzdala dnes o tretej hodine popoludní svoju dušu Stvoriteľovi, vďaka za Vašu
účasť pri márnej snahe udržať ju silou poézie na Zemi...
Volala sa Ilina Šipošova a bola mi vôbec najväčšou kamarátkou, akú som kedy mal,
hneď po mojich rodinných príslušníkoch...
18.08.2007 19:36
Raimund Jezu
Haber napsal(a):
Ďakujem, virtualni priatelia za prečítanie, žiaľ, tá, pre ktorú bola táto básnička
napísaná,
odovzdala dnes o tretej hodine popoludní svoju dušu Stvoriteľovi, vďaka za Vašu
účasť pri márnej snahe udržať ju silou poézie na Zemi...
Volala sa Ilina Šipošova a bola mi vôbec najväčšou kamarátkou, akú som kedy mal,
hneď po mojich rodinných príslušníkoch...
Realita a poezie jdou někdy proti sobě.Smutné záležitosti se poetice brání a není divu, vždyt to, co bytostně a z hloubi prožíváme, nelze přetvářet v dílo dřív, než se s tím vyrovnáme,...
18.08.2007 19:43
marťánek paní Koutné
soustrast, Stanko...
18.08.2007 19:57
lipetka
 To je mi velmi líto...
18.08.2007 20:43
Haber
...len na vysvetlenie, o koho šlo pre tých, čo ju nepoznali, z nekrológu, ktorý som práve pripravil do tlače:
Zmizol kúsok človečiny
Slovenská televízia, Bojovník, Čas, Ľud, Meridian, denník Smena, denník Sl. Republika, Nový deň – v týchto všetkých periodikách pôsobila ako novinárka Elena Šipošová. Každý, kto ju poznal z kolegov, vedel, že do nich len neprispievala, ale snažila sa o vytvorenie ducha novín, ducha redakcie. Mala na to vzácny dar. Vedela ľudí okolo seba upokojovať a najmä dokázala každému bez rozdielu nezištne pomáhať. Nie, nebola osamelá, hoci sa nikdy nevydala. Jej byt v centre Bratislavy neustále bzučal návštevami ľudí. Mala ten vzácny dar v sebe. Čosi ako magnet, ktorý ľudí priťahoval. Bolo to jej človečenstvo, tá láska v srdci voči svetu a schopnosť ho rozokrývať pomaličky, do detailov, až po tie najtajnejšie zákutia. Často sa jej byt menil na diskusný klub, na spoločenskú miestnosť, v ktorom sa od politických, cez kultúrne, až po hlboko ľudské témy mohli jeho členovia dozvedieť mnoho zaujímavých faktov.
Preto o to viac prekvapuje správa, že Elena Šipošová už opustila tento svet vo veku 67 rokov a to 18. augusta, na svoje meniny. A s ňou akoby zmizol zo slovenskej novinárčiny kúsok človečiny. Stratila sa žena, ktorá dokázala svojim novinárskym okom objavovať často poriadne skryté krásy Slovenska schované v ľudských osudoch jeho obyvateľov. Pre rodinu, priateľov a známych bola jednoducho Ili. Človek s veľkým srdcom, ktoré hoci nemalo vlastné deti, nebolo nikdy osirelé. Dokázala ho totiž rozdať toľkým a celé roky stáť pri nich v dobrom i zlom, že osirelo naraz viac detí – dnes už dospelých ľudí. Veď začínala ako pani učiteľka, aby jej nadanie objasňovať zložitosti života, našlo svoj odraz v živej publicistike.
Nech jej večné svetlo svieti, nech odpočíva v pokoji, česť jej pamiatke!
Stanislav Háber
19.08.2007 07:37
way
veľmi mi je ľúto
19.08.2007 11:18
adammi
Oslovilo ma toto dielko,a to meno nebohej nie je mi neznáme.
21.08.2007 12:54
Burlev
    
21.08.2007 13:24
Mori
23.08.2007 19:05
elbereth
nádherné

Přidat názor        ...nápověda k hodnocení
Avízo:
Anonym neuděluje tipy Skrytý názor

(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)