Oslava smrti Saddáma Husajna je logická. Nie preto, že to bol totalitný vládca. Je logická pre časy v akých žijeme.
Kult smrti je súčasťou súčasnej ľudskej civilizácie. Vidno to aj na symboloch, aké sú dnes v móde, kde tróni lebka so skríženými hnátmi, alebo v iných rôznych podobách. Pre ľudí sa symboly smrti stali módnymi ikonami. Hovoriť o tom, či si Husajn zaslúžil smrť, alebo nie, je zbytočné. Už sa stalo. Husajn zomieral podľa vlastných slov ako mučeník. Spôsob smrti, nad ktorým je dnes v móde sa pozastavovať, z neho toho mučeníka naozaj robí.
Kati irackého vodcu zjavne nedomysleli následky svojho činu. Ak pre Husajnovu smrť zomrel čo len jeden nevinný človek, nemala žiaden zmysel. Naopak, stala sa trestom pre mnohé nevinné obete. A tie sa odvtedy rátajú už na desiatky. Takéto riešenie napravovania nedemokratických režimov je jeden z najhorších.
Už len predstava, že protektorát nad Irakom má priniesť do tejto krajiny demokraciu, je absurdnosťou, nad ktorou zostáva človeku rozum stáť. Prinášať mierovú holubicu samopalmi je zvrátená predstava morálky. Ukazuje sa, že hoci sa hrdíme prívlastkami ľudskej civilizácie, ktorá momentálne pochádza z tradícii nebeských náboženstiev uznávajúcich jedného Boha, v praxi sa správame rovnako, ako v časoch prvotnopospolnej spoločnosti. Preto je na mieste otázka, čo sa zmenilo za niekoľko tisíc rokov v ľudskom myslení? Pritom judaistické, kresťanské a islámske náboženstvá sú najrozšírenejšími nebeskými vierami na našej Zemi. Ľudstvo však oslavuje smrť ako predpotopní neandrtálci. Už len chýba, aby mala smrť v kalendári vyhradený jeden deň uctievaný ako jej sviatok. Možno by sa hodil dátum smrti bývalého irackého vodcu.