pod poklopom
skrývajúci sa tieň
ten čo ťa ťahá za
uši odreté od nervy
drásajúcich nechtov

som sám so snom
ten strom na
ktorý sa nedá
vyšplhať zahltený smogom
spotených myšlienok

usoplené dni keď
kráčam ulicami aby
som sa videl v
zrkadle túžob
rozliatych na chodníkoch

taký teraz som
so sviečkou
pod nosom bez
vreckovky čo by mi
zahnala všetky
dni tam kam patria
do diery samoty