uväznený v kvapkách
načúvam tichému šumeniu
dážď opája smädné stromy
plnými dúškami
a zem sa ponára
v depresii
všetko je sivé
spoza ostrihaného poľa
vychádza hmla
zahaľuje hory
mdlým závojom
vo vzduchu dýcha chlad
blesk rozťal oblohu na kusy
a srnky sa ukryli v chrastí
len ja čakám obesený
v ilúziách |
|