zápasím s časom, v ktorom mi unikáš táto báseň je jedna línia slová sa spopolňujú ako naše (ne)možnosti tento metalevel nekončí v tomto období popadaných listov nenájdeš nič kým sa nenaučím hrať šach budú obrátené všetky hrany kým plynie čas sme ja a ty do naha zahalené nevyhranené
v niečom máš pravdu keď čakáš na nočný spoj čo mohlo byť sa buď stane alebo rozplynie stagnácia je vinou oboch klopem na dvere
aj s petrou sa mi minule snívalo do čoho všetkého ťa preodiem?
|