sme rodina bezvýznamnosť v 6tich písmenách gýč v pozlátených hodinách
a ja vo víre kriku trhám sa potichu žmúrim cez okno zatvorenej túžby ...pochopenia
a potom pri tebe v prestávkach dýcham slová prehltnuté zabudnuté vykričané si zapamatáš viac ako z jaskyne vyvrhnuté výčitky od tých čo učili ma myslieť behať poznávať pri tebe to opadá -ďakujem-
Epilog
...a do kriku nám hrá J. Nohavica...."juchú"
Počet úprav: 2, naposledy upravil(a) 'Janest', 03.11.2006 12:02.