častokrát bez príčiny zlyhávam zauzleným jazykom brepcem slová ako nesúrodé tvrdé kôstky pomaranča a keď ich vypľúvam nespadnú tam, kde by vzklíčili a nikto nepočká, nikto sa nerozhliadne len nahádžu hlinu a zatvoria veko tu leží tá, ktorá videla chládok šumiaceho pomarančovníka a nevedela ako vyliezť zo šupy
|
|