Dílo #25929 |
Autor: | espanolka |
Datum publikace: | 22.04.2006 18:28 |
Počet návštěv: | 406 |
Počet názorů: | 3 |
Hodnocení: | 3 |
Prolog |
|
Niečo, čo iskrí.. |
Letmý pozdrav a podanie rúk.. jedno líce a ešte druhé všade ma bolo veľa.. no aj tak som ťa nemohla obkľúčiť. Ružový sveter, ružový lesk, ružové myšlienky.. ružový opar nezmyselností..
"Máš v nich niečo.. Vieš to? Niečo, čo iskrí. Máš v nich Slnko.." a ty si mi porozprával príbeh o jednom maliarovi.. (zatiaľ čo ja som sa snažila, aby mi slzilo len pravé)
Nikto nedokáže tak načúvať dušiam ako ty.. zabudla som, kým som bola, kým sa naše slová vpíjali do stien, oblečenia, do nášho vnútra.. zatiaľ čo si ma pretváral.. a hmote vo svojich dlaniach si dával zmysluplný tvar.. (ale rozplynul si sa v cigaretovom dyme a nestihol si vykresať všetky moje tvary.)
A odvtedy už kráčam iba v čiernom.. |
|
Epilog |
|
Počet úprav: 4, naposledy upravil(a) 'espanolka', 16.06.2007 15:19.
Názory čtenářů |
22.04.2006 20:06
danuwaanalihi
|
no... asi sa ti to nebude pacit... na taketo prispevky je ale asi lepsie si zalozit blog... Napriklad na blog.sme.sk... Urcite to ma nejaku osobnu hodnotu, ale vela literarnej v nej podla mna nie je... No mozna ze se mylim... :-)
Dublin Pub je dublin pub ;-))) |
23.04.2006 08:52
Janest
|
...čo všetko môže prežiť jedno miesto... |
24.04.2006 08:38
Haber
|
t |
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|