Cítim sa ako v slovenskej televíznej inscenácii..

Tak ako v krajine večerníčkov, kde z krabice hľadíte s deduškom na rozprávky.

Rozprávky pre deti nevhodné mládeži do 18..

A čo sa začne teraz? A koľko detí je ešte vo mne?

A koľkokrát ešte zakopnem?

Tak ako teraz alebo až o pár chvíľ..

A človek nezabúda, ani vtedy ak zostarne.

A v hlave bude mať navždy vryté mená, dotyky, polohy, tváre..

A nič sa teraz nemení..

Dotkni sa dotykom dvojzmyselných znamení,

nech konečne pochopím, kým som a v čo verím..

25. februára 2006
22:38