Môj anjel z neba hľadí a s krídlom zlomeným vystiera ku mne dlaň. Vravím mu: anjel, utri si slzy, ja vytrpím si za všetko svoju plnú daň. Za radosť, za lásku, za všetko, čo iným treba, im je však jedno, že dávam so všetkym aj kúsok seba. Pomaly, po kúsku ubúda zo mňa, tak ako v zime ubúda svetla zo dňa. Raz sa však minú všetky moje dary, a potom ty, anjel môj, premeníš všetky chmáry, zoberieš nôž a pretrhneš tú niť, a ľudia možno až potom popochopia, že len pre nich som chcela žiť.