O 5:40 sa strhol zo spánku na prenikavý zvuk starého budíka. Pomaly otvoril oči, odhrnul perinu, posadil sa, poobzeral sa okolo seba, neveriacky pokrútil hlavou, a pomalým krokom prešiel do kúpeľne.
Z vodovodnej hlavice sa rinula vlažná voda, v tube od zubnej pasty sa nachádzali posledné zvyšky, zrkadlo bolo poškriabané a v pravom dolnom rohu prasknuté. Uterák visel na svojom zvyčajnom mieste, aspoň niečo je tak ako má byť, pomyslel si, keď si ním utieral posledné kvapky vody z tváre.
V kuchyni na stole objavil pohár vody s nedopitým džúsom z predošlého večera. Hltavo si nalial oranžovú hustú tekutinu do úst a prehltol. Pohár vrátil na stôl, sadol si na stoličku, a bezmyšlienkovite sa zahľadel z okna.
Po dvoch minútach sa zdvihol, prešiel do predsiene, obul si tenisky a obliekol sveter, ktorý visel osamotene na vešiaku. Na poličke sa povaľovali kľúče od bytu, ktoré však úmyselne ignoroval, a nevenoval im najmenší pohľad. Skontroloval či má doklady, vyšiel z bytu a zabuchol dvere...
Park, ktorý je súčasťou pešej zóny, sa dnes hemžil ľuďmi. Na lavičkách posedávali dôchodcovia a mamičky - súčasné aj budúce. Po chodníkoch aj trávnatých plochách sa naháňali deti. Občas zastali, a malými prštekmi ukazovali na spievajúcich vtákov sediacich na konároch starých stromov, ktoré kde-tu stáli v parku ako mlčiaci pamätníci všetkých jeho dní a tajomstiev.Keď prichádzala k parku, mysľou bola stále pri udalostiach zo včerajšieho dňa. Nespravená skúška ju až tak nemrzela, ani strata svojho obľúbeného prsteňa. Mrzela ju len tá jedna vec.
Avšak keď sa ponorila do vône a hlučného pokoja parku, náhle na všetko zabudla...
Večer sa údajne mali na oblohe diať zvláštne veci. Informácie o rôznych kozmických úkazoch sa na ľudí valili zo všetkých médií. Atronómovia predpokladali doteraz neuskutočnenú konjunkciu dvoch vesmírnych telies, ktorá by mala viditeľná aj voľným okom, a sprevádzaná silnou žiarou.
Samozrejme, všetky tieto správy boli sprevádzané mnohými úvahami či priam konšpiračnými teóriami - od pristátia mimozemskej návštevy, cez koniec sveta, zánik celého vesmíru, blížiacej sa čiernej diere, nového príchodu Buddhu na zem, až po vojenské testy či politické oslavy spojené s megaohňostrojom.
Ľudia aj publicisti, laici aj naslovovzatí odborníci sa predbiehali v nových nápadoch a "zaručených" vysvetleniach, bulvárne denníky aj seriózne periodiká už takmer dva týždne súperili v počte vytlačených a predaných mimoriadnych vydaní či príloh...
Len oni dvaja vedeli, čo sa dnes stane. Vedel, že kľúče, položené na poličke, už viac nebude potrebovať. Vedela, že na nespravenú skúšku už nedostane opravný termín. Nepoznali sa. Ale vedeli, že sú. A že keď sa stretnú, prezradí ich ten zvláštny pohľad v očiach, ktorý ich sprevádza pri každom pohľade do zrkadla, a ktorého sa nemôžu zbaviť ani ho zakryť.
Zvláštne chvenie a zimomriavky po celom tele sa im stupňovali s každým pohľadom na hodinky. O ôsmej večer sa to stane. Už len pár hodín...
Ostrý piskot brzdiacich pneumatík preťal pokojný zvuk ulice.
"Blázni! Kam sa pozeráte?! Čo nestojíte na chodníku?! Keď chcete umrieť, začnite fajčiť, a nie skákať pod autá!!"
"Prepáčte, nevidel som vás, díval som sa inam..."
"Debil!! A slečna?"
"Ja tiež. Je mi to ľúto, naozaj."
"Nabudúce choďte cez prechod!"
No jeho slová viac nevnímali. Len sa na seba uprene dívali...
A obaja si uvedomili, že nebyť pohotovosti vodiča, mohli zomrieť.
Pritom nebolo ešte ani pol piatej...
|
2
Leon Chameau 
muclicka 