Prečo sa slová
stávajú slovami?
Plynú bez rozdielu.
Bez ohľadu.
Bezohľadne.
Na čas.
Na nás.
Na seba.
Premena.
Nie. Nie?
Netreba.
NETREBA.
N E T R E B A .
Tráva je už prestretá.
Teplom.
Pokrytá.
Slovami
a
Kyticami.
Pevne dúfam že sme,
a nie sami.
V meste, kde každý
kýva
ušami.
A odvracia sa
dušami.
Som tu?
Nie,
stojím kúsok vedľa.
Ale naozaj len kúsok. Pár krokov.
Pár svetelných blokov.
"Máš sa?"
"Ďakujem, dá sa. A ty?"
"Pozri sa radšej do vrecka."
"Prečo? Vrecká nenosím. Dnes sa nenosia."
"To nevadí, že ho nemáš. Len sa doňho pozri. Nemusíš ho mať."
"Chceš mi niečo vziať?"
Stojím ďalej. Pri lampe.
Svieti. Aj keď je deň.
No o chvíľu zhasne, keďže sa začína zvečerievať.
Ticho.
Budem hore. Čakať na ráno.
Dobrú chuť.
|
|
1
Dominika 