Na kolieskach vzduchu otáčam sa v smere cesty. Opantaný vôňou sparnej jari, mám pocit,že sa mi dnes všetko darí.
Klesám stále viacej smerom k hĺbkam svojej duše. A so stúpajúcim záujmom sledujem jej zákutia.
S jednou rukou za hlavou sa oddávam snom. O tom že raz sa stanem kozmonautom...? Prejdem celý svet jedným autom? Splavím Niagaru malým raftom? Objavím ropné pole a začnem obchodovať s naftou? Stanem sa otrokárom? Vodcom súboru klaunov?
Nie.
Bude mi stačiť, keď sa dokážem prebrodiť bahnom so svojím dieťaťom na pleciach, a spoločne sa budeme smiať. Keď si ho priviniem a poviem, že nikdy nemusí mať strach. Keď sa večer – keď už bude spať – pobozkáme. A zaspíme v objatí.
Ja a Ty. |