Prolog |
Na ulici, pod mrakom, kvitne kvet. Kým mu ostrým zobákom nepresekne tep vrana. |
|
Ticho a dážď |
Zmáčaný Tvojimi slovami a kvapkami lásky nehybne ležím a prudko dýcham.
Rukami držím Tvoje dlane a vtláčam Ti ich do vlasov.
Očami Chcem vniknúť na dno Tvojho srdca, a nájsť v ňom prameň krvi.
Musím Ťa ešte raz pobozkať. A pocítiť chuť Tvojich pier. Sú sladké ako vášeň, skrytá v úspechu.
Opäť Ťa vidím spojenú s dúhou. Pomaly začína(š) pršať do mojich úst.
Snažím sa pohľadom vnárať do oblakov. Vidím v nich Boha, lúku, vrany a mňa.
Neviem, či je to úplne správne. |
|
Epilog |
Z preseknutej stonky začala prúdiť vlaha. A po krátkom pocite blaha sa obrátili prepletené listy v modlitbe k nebu. Každý kvet nie je taký istý, ako iné. To len modlitba ostala kdesi na pol ceste visieť. |
|
Názory čtenářů |
26.05.2006 18:52
Hana
|
i ta miniaturka je hezká |
26.05.2006 18:54
Dominika
|
jo, pěknééé:-) |
26.05.2006 19:01
soul consoler
|
pekné... :) zlepsilo mi to naladu |
26.05.2006 20:24
fougeres
|
taky se mi líbí...* |
27.05.2006 14:22
Damien
|
ta miniatura jo |
27.05.2006 20:54
parvenu
|
prolog a epilog * |
28.05.2006 19:59
Tears
|
Musím Ťa ešte raz pobozkať.
A pocítiť chuť Tvojich pier.
Sú sladké ako vášeň, skrytá
v úspechu.
...
úžasná báseň, ale toto prirovnanie ma rozčúlilo |
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|