Diaľka medzi nami
ako šnúra na prádlo,
obťažkaná spomienkami,
ktoré nám čas ukradol.

Sušia sa na nej
túžba, láska, nádej,
city, čo sa vyplavili
zo života.Ako víly

tancujú mi pred očami.
zavriem ich a sme sami,
schovám si ťa pod viečkami
a pustím až na svitaní.

Občas v nočnom tichu, v osamení
štyroch stien čas sa mení,
hrá mi skladby v tardo.
Aby som to nejak zvládol

hľadám odpoveď na otázku,
čím a ako ti vyznať lásku.
Slovom, citmi,tuhým objatím?

Márne zmysly namáham,
možno stačí že - Tak prisahám
sa v nás nikdy nestratí.