Tuším rastie vo mne strom
z kmeňom po ktorom
šplhajú deti dohora
učia jablka Newtonov zákon
aby bola plná komora

Keď pošle posledný list
smerom ktorým by neradá ísť
začne spievať clivé piesne
Nebo namiesto dažďa posiela noty
nech sa jej za letom necnie

Sú však chvíle keď aj pocestní
počujú ako jej srdce šelestí
Vtedy osamela jabloň na stráni
zatúži aby ju niekto sťal
tak sa podvolím a tiež som zrúbaný

Stromom očividne pomáha
keď sa môžu vyzliecť donaha
Baví ma ich pantomíma
najmä vtedy keď sa cítim
ako diera v plote cintorína