Zavŕzgali ti mihalnice keď si mi úkladom oka kládla Netušil som vtedy ešte že padá opona bola iba z prestieradla
Zahrali sme krátku etudu a dodnes hráme pantomímu v tme Na telo mi kreslíš vlastnými perami tak trochu neisto obrazy šťastia aby som ich uchránil pred zlým Mefistom
Bojíš sa svetla radšej sa dotýkaš tmy ešte ťa príliš bolia tvoje vyvrtnuté sny