Slova priklincované do duše ako latky na plote príliš cez ne fúka až ma mrazí Ďakujeme za prácu ale zajtra už nechoďte
V cudzom svete na nádraží začínam si týkať s biedou Dedičstvo otcov ba aj dedov dal si mi Pane nič iné mi neostane len veriť vlastným vlohám
Stalo sa veľa či málo alebo som len zažil malé zatmenie Boha ktorému sa so mnou zunovalo?
|