Vlastnou krvou
podpisujú listy
kaliny
a ronia také isté slzy
nad biedou lesa

Ešte dlho budú
svietiť v kraji
ako by chceli
slnku vrátiť
čo si v lete požičali

Nádherné sú a prekrásne
samé sa mi núkajú
do básne
až v nich vidím
čosi človečie

Také malé déja vu

lenže my zmierame
aj bledneme
od závisti
a červenáme sa od hnevu
kdežto oni pre krásu