Rád chodím do lesa na návštevu, len tak o strom oprieť sa a načúvať spevu.
Najmä však ku ránu, keď sa rozvidnieva, buky sú píšťaly orgánu, chór celý z dreva.
Slnko ešte trochu žmurí, počuť tichý šepot lístia, to si stránky partitúry otáča majster organista.
V tej chvíli začne koncert nevídaný, spieva snaď celý les, sojky, straky, ba i vrany posielajú pozdrav do nebies.
Tak si spievam spolu s nimi, tvoríme jeden chorál spievajúci hymny z vďaky tomu, ktorý to zrežíroval.
|