Láska si ťa nájde sama  (rozhovor so slzou)

(Rozprávanie)

            Sedela som schúlená v kúte. Sama. Vôkol mňa sa rozprestierala len tma a prosté ticho, ktoré bolo občas prerušované mojím plačom. Po líci sa mi kotúľala slza za slzou. Zrazu však jedna zastavila a prihovorila sa mi:,, Čo sa ti stalo? Niekto ti ublížil? Prečo si tu sama? Kde sú ostatní?“

Ja som len tíško odpovedala:,, Nič mi nie je.“ No slza sa takouto odpoveďou nedala odbiť.

S:,, Je niečo, čo by ťa rozveselilo? Niekedy človeku pomôže, keď sa vyrozpráva. Možno aj niekomu, koho až tak dobre nepozná.“

A vtedy sa vo mne niečo pohlo. Myšlienky, ktoré mi vírili v hlave, som pomaly vyslovovala. Ale nehovorila som to niekomu, koho vôbec nepoznám. Slza nebola pre mňa neznáma. V minulosti mi často stekávala po tvári.

A tak som začala:,, Vieš, človek sa niekedy cíti osamelý, aj keď má okolo seba veľa ľudí. Cíti sa nepochopený, odstrčený. A tak sa cítim aj ja dnes. Cítim v sebe úplne prázdno.“

Na chvíľu som sa odmlčala. Slza toto ticho prerušila a opýtala sa:,, Ale prečo? Veď je okolo teba toľko ľudí, ktorí ťa majú radi!“

Pokračovala som vo svojom rozprávaní:,, Áno, to je pravda. Okolo mňa je veľa ľudí, ktorí ma majú radi a ja som naozaj šťastná, že ich mám. Okolo seba však vidím veľa zaľúbených párov a v hĺbke svojho srdca im veľmi závidím. Ja chcem tiež, aby ma niekto tak ľúbil.“

S:,, Chceš sa silou – mocou zaľúbiť, ale možno ešte neprišiel ten správny čas!“

J:,, A kedy bude? Dokedy mám čakať?“

S:,, Uvidíš! Príde to práve vo chvíli, keď to budeš najmenej čakať. Ľudia sú veľmi netrpezliví, chcú mať všetko hneď. Zabúdajú, že všetko má svoj čas. Nauč sa čakať! Nehľadaj! Láska si ťa nájde sama!“

            Jej slová zneli tak úprimne! Rozhodla som sa naučiť čakať. Po tomto rozhovore mi bolo oveľa lepšie. Možno niekedy naozaj stačí, ak vás niekto ochotne vypočuje. Pokúsila som sa o nesmelý úsmev a slza vedela, že splnila svoju úlohu. Začala opäť stekať po mojom líci, no za ňou už ďalšie slzy nestekali.

            V tmavej miestnosti sa začali objavovať slnečné lúče. A nevyjasnilo sa len v izbe, ale aj vo mne – v mojom srdci. Zobrala som vreckovku a utrela si tvár. Veď, keď sa budem chcieť opäť porozprávať, ona sa objaví!