tváriš sa, že nie som
a že sa ma zbavíš

umelým tichom

falošnou samotou 

(čo náhle zabolí)

že nepočuješ

keď ťa volám

postávaš na prahu

a nemáš odvahu

postaviťsa zoči voči

otáznikom z mojich očí

čo ak sa znova podvolíš

citom ktoré

ťa tak bolia

nepoznáš moju moc

nie som na jednu noc

zaliezam pod kožu

tým, ktorých milujem

a tesné topánky navždy ti obujem

zabolím v podvečer

prekvapím nad ránom

zamkni sa nastokrát

a prídem inou cestou

a vždy sa vrátim ...

kedy ... ti nepoviem

však raz ma stretneš v dave

a zas nebudeš

svojím pánom