| Fialové jablká / 9 |
|---|
Vybojovala som Kláre dva šaláty
Bolo po vyučovaní a ja som rozmýšľala, ako pozvem Kláru k nám. Čo si vlastne vymyslím, ak má prísť aj so starkou? Kým som špekulovala, ako na to, Klára sa mi stratila v školskej jedálni. Našťastie som ju dostihla pri okienku.
– Ja néprosim zemjak, ale dva šalat, – vysvetľovala kuchárke.
– Ešte si bude vyberať, slečna! – zahundrala kuchárka.
– Ale ona je naša spolužiačka z Nemecka a tam sa k mäsu dáva zelenina, a nie zemiaky! – pchám hlavu do okienka a tvárim sa presvedčivo.
– Len aby! – zdvihla obočie kuchárka, vidličkou zlikvidovala z Klárinho taniera zemiaky a pridala jej ešte jeden šalát.
– Takujem, – usmiala sa na mňa Klára.
– Môžem? – sadám si ku Klárinmu stolu.
– Je to zdrafie, – hovorí Klára.
– Áno, aj ja som čítala, že je zdravé jesť k mäsu zeleninu. A keby si ešte počula našu babku!
– Tvoja bábika chófori o zdrafie?
– Nie bábika, ale babka.
– Achá! GrossMutter!
– Áno. Ona si dáva veľký pozor na stravu, lebo chce schudnúť.
– Aj moja bábika, prépač, babka, chce chudnuť.
– Vieš čo? Príďte niekedy s babkou k nám, môžu sa o tom porozprávať.
– Prečo nyje? A kedy?
– Teraz rýchlo neviem kedy, ale zajtra ti poviem, dobre?
– Gut. Jaj, dópre. Musim si dafat pozor. Chnet ma ópraf, ket ja začnem po nemecky. Dópre?
– Dobre.
Ešte som jej chcela povedať, že sa nehovorí chnet ale hneď a nie dafat ale dávať, no k nášmu stolu pribehol ten malý piatak, čo minule kikiríkal, a hodil na stôl malý zložený papierik.
– Tó je asi zamilofana pošta, – povedala Klára. – Pre mna nyje, mna ešte néposnaju. Tó bude pre teba.
Zobrala som lístok /klasika: červená ako reďkovka/ a opatrne som doň pozrela. Bolo v ňom: Páčila sa ti streda? Opatrne som očami zmonitorovala všetky hlavy v jedálni, ale každý sústredene jedol. Na chvíľočku sa mi zdalo, že vonku je viac chlapcov a že jeden z nich je Peter. Ale to sa mi asi len zdalo, lebo Petrova trieda má ešte vyučovanie /to mám presne zistené/. Ani malého piataka nikde nebolo. Však ja si ho vystriehnem. Musím mu asi zasponzorovať nejakú maškrtu alebo niečo, čo si povie.
– Jé to pre teba?
– Áno, asi.
– Móšem vediet, któ to piše?
– Ja sama neviem, – hovorím.
– Ale si sóstala červena... Prépač, ja som na tvojej strane. Robim si iba šarty.
– Niekedy ti to poviem, ale teraz sama neviem.
– Chapem, – hovorí Klára a ja ju musím obdivovať, lebo keby tu sedela Simona alebo iné baby, už by mi trhali papierik z ruky, pišťali by na celú jedáleň a bavili by sa na môj účet.
– Si fajn, – hovorím Kláre.
– Mýsliš? Dóma nemam vela kamaratof, lebo ony su take dety. Ja som bóla dĺho chora, nemochla som chodyt do školy a mam o dva roky viac ako ony. To preto.
– Ja som nastopro tvoja kamarátka, nemaj boja.
– Nerosumiem. Ako ty chovoriš? Maš tajny jasyk?
– To sa u nás tak niekedy hovorí. Slang. Chcela som povedať, že som tvoja naozajstná kamarátka.
– To som rada, – povedala Klára a povedala to tak pekne a čisto, že nikto by nepovedal, že je Nemka.
|
|
| Názory čtenářů |
17.12.2009 11:20
 patafyzik  
|
fajn |
17.12.2009 11:42
 sokrates
|
jo jo |
17.12.2009 11:43
 Montrealer
|
jo, dneska to byl docela nervák...:o)
na české klávesnici se dá napsat i Großmutter! ß = Ctrl+Alt+§, nevím jak na slovenské, ale já občas mailuji německy, tak se tímto překrásným znakem rád pochlubím...:o)
Mein Onkel Gauß hat im Pößneck geboren. Jetzt wohnt er an der Kaiserstraße...:o) |
17.12.2009 13:49
fungus2 |
|
17.12.2009 21:10
 josefk 
|
ale ertépla tópra! :) |
18.12.2009 23:58
Haber
|
pekná dievčenská proza* |
30.12.2009 14:53
 MAjKA |
|
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
|---|
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|