Dílo #19232 |
Autor: | echo17 |
Datum publikace: | 24.08.2005 11:08 |
Počet návštěv: | 272 |
Počet názorů: | 0 |
Hodnocení: | |
Prolog |
Pre človeka, ktorý ma dokáže vždy podržať nad vodou a rozosmiať moju dušičku. |
|
Priateľovi mojej duše |
Chcem byt vtáčatkom v tvojej dlani
a chcem byt tou, čo chráni.
Si môj život, si v obyčajných veciach.
Poďme nosiť našu lásku vo veľkých vreciach.
Si slzou, čo mi steká po líci, keď plačem šťastím
a ja ťa vlastním.
Z brady mi padáš do lona
a mne sa pred očami strie záclona.
Čakám kedy spadneš
a už nado mnou vládneš.
Som teplo, čo cítiš na duši, vpíjam sa všade.
Ani nevieš, nevnímaš kade.
Som kvet, ku ktorému privoniaš
a navždy si jeho vôňu pamätáš.
Čiastočky pelu cirkulujú tvojím telom.
My dvaja sme jedno. Koho sme dielom?
Milujem ťa v tých malých veciach,
čo nesieš na svojich pleciach.
Prenášaš ma cez kaluže a sám zatiaľ padáš.
Lebo vieš, že na konci je to, čo hľadáš.
A keď sa ráno zobudím, viem nebol to sen.
Keď sa môžem tešiť na teba mám krajší deň. |
|
Epilog |
|
Názory čtenářů |
 |
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|