Dílo #19232
Autor:echo17
Druh:<žádný>
Kategorie:Poezie/Vyznání
Zóna:Jasoň
Datum publikace:24.08.2005 11:08
Počet návštěv:272
Počet názorů:0
Hodnocení:

Prolog
Pre človeka, ktorý ma dokáže vždy podržať nad vodou a rozosmiať moju dušičku.
Priateľovi mojej duše
Chcem byt vtáčatkom v tvojej dlani
a chcem byt tou, čo chráni.
Si môj život, si v obyčajných veciach.
Poďme nosiť našu lásku vo veľkých vreciach.

Si slzou, čo mi steká po líci, keď plačem šťastím
a ja ťa vlastním.
Z brady mi padáš do lona
a mne sa pred očami strie záclona.

Čakám kedy spadneš
a už nado mnou vládneš.
Som teplo, čo cítiš na duši, vpíjam sa všade.
Ani nevieš, nevnímaš kade.

Som kvet, ku ktorému privoniaš
a navždy si jeho vôňu pamätáš.
Čiastočky pelu cirkulujú tvojím telom.
My dvaja sme jedno. Koho sme dielom?

Milujem ťa v tých malých veciach,
čo nesieš na svojich pleciach.
Prenášaš ma cez kaluže a sám zatiaľ padáš.
Lebo vieš, že na konci je to, čo hľadáš.

A keď sa ráno zobudím, viem nebol to sen.
Keď sa môžem tešiť na teba mám krajší deň.
Epilog
Aj dnes mám krajší deň

Názory čtenářů

Přidat názor        ...nápověda k hodnocení
Avízo:
Anonym neuděluje tipy Skrytý názor

(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)