V silnom zovretí dvoch prstov.... Týči sa do neba a vypúšťa zahmlený závoj zvíjajúci sa chladným vzduchom obopínajúci tvoje nahé telo. Dym hladí tvoju kožu, obtiera sa o každý záhyb, padá do zakázaných miest. Karmínové pery zvierajú horúcu krásku v pekelnom objatí. Pľúca sa nasýtia jemným dechtom, dym spáli každý centimeter tvojho vnútra, ako som ho kedysi spaľoval ja... No mňa sa už nikdy nenadýchneš, ja ťa už nikdy nenaplním. Tvoje ústa patria už len štíhlej kráske z pekla, už len jej dlhočizný závoj môže objímať a skĺzať po tvojom krásnom tele.

Moje ruky rozplynuli sa v neistý dym, moje telo sa tvojím už nezohreje. V tme len tajomné svetlo pomaly dohasína, dymová clona na dne usádza sa.

Posledný šluk v pľúcach sa zvíja, sklený cintorín ruky už dvíha. Jemne ju zahasíš, presne ako nádej moju. Obaja skončili sme rovnako, vyhasnutý a na dne...

To predsa nevadí, krabička je nás ešte plná, náhrada je teda istá....