Pozitívne myslenie.

- ...bude zaujímavejšia, modernejšia, krajšia... – vyšlo z neho akoby z nahrávky cudzej osoby. To nebol on. On sa len nesmelo dvíhal zo zeme, rukami odhŕňal hromádku polámaných drevených nožičiek, navyše tak nemotorne, ako sa len dalo. Roztrasene, telo opantané strachom, čo bude nasledovať. Milión vecí môže nasledovať: pripočíta mu to k úhrade; všetci ľudia v čakárni budú mať tému a ešte, ešte určite kopa ďalších nepredvídaných strašných vecí. Už nikdy nenájde odvahu prísť, tobôž si sadnúť na stoličku, lebo každá skúsenosť sa mu hlboko prehlboko zaryje do úbohého, ale poctivého, všetky trapasy sumarizujúceho centra, odkiaľ potom vychádzajú jeho rozhodnutia voľajako sa k hocičomu čosi. To posledné už momentálne nasleduje, žiaden budúci čas. To už prebieha, vrastá do jeho útrob, ožíva to tam a odteraz to bude dýchať spolu s ním.
     Psychologička naň čudne pozrela. Miestnosťou blysol zákerný neidentifikovateľný pohľad s náznakom, že sa čaká vysvetlenie.
- Iba som sa pokúsil pozitívne, tú lepšiu polovičku... – habkal, poloprázdny pohár mu plával rozmazane pred očami, kým mozog kontroloval dych a stupeň červene na tvári, ktorý sa údajne ani nedá kontrolovať. Nič sa on nepokúsil. Nechápal hlas, ktorý sa sám od seba mimo jeho pravé vedomie šplhal do nebies pred pôvabnou autoritou s jediným cieľom a to: dokázať, ako všetko pochopil. Lenže nič nepochopil a aj keby, nebol by a nebude schopný jemu niečo tak vzdialené uviesť do reálu.
- Skoro správne, iba to netreba praktizovať za niekoho druhého, ale za seba. O stoličku sa s pozitívnym myslením postarám ja.
- Aha. – použil oslobodzujúce slovo od hroziacej ďalšej diskusie.

    Poloprázdny, poloplný, poloplný... Poloplný! Tak, odteraz bude pohár poloplný! Netušil, ako rýchlo sa tak naozaj stane. Z ordinácie, pozitívne to nazval po skončení príjemného posedenia s príťažlivou mladou dámou, ešte netuší či, tak ešte môže pripozitívniť, hádam so slobodnou, sa dostal do ulíc mesta okolo obeda, takže síce nestihne zájsť do železiarstva, ale, a vidiac tú správnu polovicu, stihne sa pohodlne najesť. Zemiaky boli trošku nedovarené akiste preto, že už je načase urobiť niečo s postavou. Vlastne bez toho, aby sa musel premáhať, mal dnes delenú stravu. Iba mäso a zelenina. Bolo horúco, tak si priobjednal kolu. Fakt pocítil oslobodzujúci pocit, keď si uvedomil, že pri objednávaní koly nepreniesol nechuť zo zemiakov na mladú, celkom zaujímavú servírku. Usmial sa. Dnes sa okolo neho točí poloplný pohár mladosti. Vida! Dá sa z niektorých situácií vyťažiť plus. Lenže... Nastal, ono to zákonite muselo prísť, pohárový neriešiteľný problém. V nesprávnu dobu sa naň zosypalo nevhodné vmontovanie do nepripravených myšlienok. Príťažlivé krehké žieňa s nalepenou sukienkou a štíhlymi vysokými nohami namiesto dvoch deci doniesla jedno. Tak a teraz pani psychologička raďte! Kým sa v hlave zamestnával ako má reagovať, servírka bola dávno preč. Najlepšie bude tváriť sa, že nič. Normálne by šomral, zrazilo by ho to na lopatky, mal by pokazený celý deň. Po nociach by v posteli zrežíroval aspoň tri vysoko pozitívne riešenia vzájomného ševelenia servírky s neskonale príjemným zákazníkom plne chápajúcim napríklad rozrušenosť servírky, čo ju práve napríklad podviedol napríklad milenec. No hej! Príjemným zákazníkom, ako je jeho negatívne život objímajúca maličkosť. Fantázia, tam je všetko tak neskutočne pozitívne, až strach nepomyslieť. Neriešiteľná vec. Treba to pozitívne preonačiť. Nevšímať si. Zabudnúť. Nič sa nedeje. Vlastne nemusí riešiť každú situáciu. Stačí možno pár krát do dňa vidieť poloplný. Jeho myseľ, rokmi vycvičená, pokračuje vo svojej hĺbkovej analýze. Paradoxne ani nárok na sťažovanie mu neprislúcha, veď on túžil vidieť poloplný pohár, tak mu servírka iba splnila jeho výsostné prianie. A tu je jeden z kameňov úrazu. Prečo si neželá nejaké rozumnejšie veci. Športka a výhra a podobne. Ale ono to na potvoru funguje iba negatívne. Zle a zle a stále zle. Darmo vysvetľoval psychologičke, že to negatívne myslenie nerobí sám, že sa to robí samo. Ako myslieť pozitívne tak, aby si to vznikajúce situácie neplietli?
- Pán si pýtal dva deci koly a doniesli mu jeden. – zachytili jemné uši piskľavý hlas doliehajúci z vedľajšieho stola. Kontrolovať červeň, zaplo sa v centre. Nie je dobré mať jemné uši. Možno by pomohla vata. Ále figu pomohla! To rozum je za vatu, ale jeho nátura by rada analyzovala, pitvala, rozoberala, zosilovače do uší napchala. – A on nič. – pokračoval hlas. Nedá mi pokoj! Ja chcem pokoj, buďte ticho, čumte do svojho taniera, dajte mi pokoj! Všetko sa v ňom búrilo a keby sa moc nebál, chytil by pohár a tresol ním o zem, celé by to zdemoloval, až by ho museli sanitkou odtiaľ. Ani sa nenazdal a nachádza sa tu neriešiteľná situácia číslo dva a pravdepodobne horšia, ako tá prvá. Čo je možné urobiť, aby to bolo pozitívne? Ak nechá poznámku nepovšimnutú, vie, bude sa pre to dlho trápiť, že ho ľudia považujú za id... povedzme neschopného. Teda nie celkom neschopného. Neschopnejšieho. Inak! Menej schopného v niektorých situáciách. Spokojný, že sa mu podarilo odliať trošku z pohára, priblížil sa k piskotu.
- Starajte sa o svoj tanier, dobre?
- Však ja som sa vás iba zastala. – nechápavo nakrčila ksicht.
- Ja viem, ale aj tak.
- Však ja som nemusela nič.
- Čumte do svojho taniera! – dôrazne pomaly sa spustila zase cudzia nahrávka. Chcel povedať, nech je tichoooooo! Preč, rýchlo preč!
- No dovoľte! – slová utekali za jemnými ušami do roztvárajúcich sa dverí. – Človek sa ozve a ešte je zlý!
     Tichoooo! Nech sú všetci ticho. Veľa krokov pustil, kým sa rozbúšená krv stabilizovala. Čo teraz s pozitívnosťou. Potrebuje tabletky, alebo niečo, alebo... niečo potrebuje. Keby vedel čo. Rád by videl psychologičku takpovediac v číslach. Štatistiku. Koľko ľudí negatívne mysliacich naozaj, nie iba na päť minút, ale naozaj, prerobila na veselých, životaschopných. Tu sa nebaviť o tých, čo takto myslia odjakživa. Zaoberať sa iba osobami čisto vecne k štatistike. Pretože, ak ho skúsenosť neklame, najviac určité metódy propagujú práve tí, čo ich vôbec nepotrebujú. Im sa to zdá účinné. Všetky ich skúsenosti ich nabádajú k tomu, že metóda funguje, že podľa nej postupujú. A že žnú ovocie. Lenže oni podľa nej postupujú od plienok a od plienok sa im darí. Veľké oné vedia, ako má postupovať človek, čo s metódou začína v štyridsiatke.

     Analýza dôkazu, ako sa z toho nedá vyškriabať, samovoľne pokračovala v rozmeroch jemu vlastných. Ani netuší prečo, ale napadlo ho, čo s lakomosťou. Minulý týždeň počul, už nevie presne, ale, že ... vraj je ... lakomý. Jednak tomu vôbec neveril, ale odhliadnuc od toho, nech teda je, ako vyzerá pozitívne myslenie z hľadiska, ak vo vás niekto odhalí lakomca. Dá sa toto pojať pozitívne? Dá sa reagovať, žeby to človeka nezabilo načisto? Čo s tým? Ako môže človek seba chápať pozitívne, keď je lakomec a následne odvodiac, ako chápať čokoľvek pozitívne, ak človek sám seba tak nechápe. Hej, hej, hej. Všetci nelakomci zarevú: však nebuď! Jednoduchý výkrik, horšia realizácia. Dá sa zo dňa na deň prepracovať k štedrému človeku, len tak, v rámci pozitívnej prestavby? Rád by vypočul psychologičku, ako na to.
     A možno že je to pravda. Keď tak nad tým rozmýšľa, asi je lakomý. Hlava úporne pátrala po situáciách, kedy tento svoj neduh dokonale maskoval. Keď napríklad dal jednej žobráčke vyžobrané peniaze, teraz sám nevedel, či to bola od neho pomoc, alebo si len dokazoval, že vie s niekým súcitiť. Teraz to všetko začal vidieť v iných farbách. Zamaskoval tým svoju nemohúcnosť niekomu niečo dať. Veď je to holá pravda. Stále sa triasol o peniaze, len doteraz netušil, že to nemusí byť spôsobené nedostatkom, že by sa pod tým mohla podpísať povaha. Je lakomec. No ale ako na toto pozitívne? Pozitívne!!! Pol pohára radosti. Skoro sa nahlas zasmial, až sa ľudia za ním otáčali. Musí to prekonzultovať s psychologičkou. Vida! Plusko. Príhoda so stoličkou s pevným presvedčením viac nevkročiť prevalcovaná túžbou vedieť, ako môže pozitívne myslieť lakomec.

- Ja už viem, v čom je môj problém.
     Psychologička ani len nezdvihla od úžasu obočie. Milo sa usmievala teraz, včera, dnes, zajtra, stále. Tak profesionálne pokojne, až ho to dráždilo. Mohla aspoň povedať nejaké no... alebo rada si vypočujem, alebo čujme, alebo to som zvedavá, alebo nepovedzte, alebo... Po vete, ktorú utrúsil je vhodné vsadiť medzivetu a ona nič.
- Ja som lakomý.
     Tak ale toto s ňou zamávalo! Poodišla k stolu, taký nebadaný pohyb, akože niečo zabudla zobrať, aj vzala voľajaké papiere do rúk a váhavým poloblúkom prešla naspäť k nemu. Dobre on vedel, že čo. Naháňa čas. Hľadá miesto, kde by mohla vypustiť uvoľňujúcu grimasu, aby ju nevidel.
- Hej? Aj ja. Trochu. – to, ako zašpekulovala, koľko peňazí by prípadne dnes mohla vytiahnuť, zaháňala do kúta. Nasilu zamykala myšlienku do trinástej komnaty. Musí pristupovať profesionálne, ale boh je jej svedkom, aký obrovský problém mala udržať sa na uzde.
- Ale ja veľa.
- Nevyzeráte nato, že veľa.
- To vidno? - Nevyzeráte ktovieako zámožný. Myslím, že nemáte veľké možnosti tento neduh pestovať vo veľkom.
- A vy ste psychologička? To neviete, že neduhy nesúvisia s majetkom? To je dnu, v človeku!
- To aby sa svet už teraz začal triasť, až raz zbohatnete.
- Robíte si z každého klienta srandu?
- Nie. Myslím, že je to skôr naopak. Prišli ste tu po radu ako pozitívne myslieť a postavíte ma pred problém povahy, kde ani náboženstvo, čo sa tomu venuje od nevidím, nedosahuje ktovieaké úspechy. Čiže vám len poviem toľko: pozitívne myslieť sa pri veľkej snahe môžete naučiť, aspoň minimálne. Ale urobiť zo seba svätca, to vyžaduje iba vás, tam každá rada odo mňa márna a navyše, ja si na svätcov aj tak moc nepotrpím.
- Ale mne práve lakomstvo bráni myslieť pozitívne.
- Nemáte pravdu. Vaše negatívne myslenie spôsobuje, že všetko prekombinuvávate negatívne. Aj lakomstvo má svoje pozitíva, to by ste sa čudovali!
- Hej? Rád by som si vypočul nejaký konkrétny prípad.
- Vy sa nesústreďujte na svoje vlastnosti. Učte sa denne nájsť voľačo, hoci nepatrné, pozitívne. Váš pohľad sa nezmení hneď zo dňa na deň. Chce to cvik. Už ste sa pozerali do zrkadla, že ste pekný?
- To nestačí, že som lakomec, to sa mám ešte aj do zrkadla na to pozerať!
- Nepozerajte sa na to, že ste lakomec, pozerajte sa na to, že máte pekné oči.
- Viete, že sme odbočili?
- Áno. To naschvál.
- Neviete príklad.
- Viem, ale nepoviem.
- Neviete.
- Nepomôže to našej veci, zbytočne sa odpútavať od hlavného problému.
- Nie, nie. Chýbajú vám argumenty, preto ste odbočili.
- Keď myslíte.
- Viete tak dobre, ako ja, že na pozitívnosť by mal byť človek sám k sebe v určitej pohode.
- Určitá pohoda je kopa drobností. Naraz ich nezlepíte. Treba len niekde začať. Od jednej.
- Začnem jednou a stále sa to prepne na toľko ďalších podrobností, že som stále tam, kde som bol. Nehovorte mi, že vám nevadia lakomí ľudia.
- Nesústreďujte sa na to.
- Vadia?
- A vám? Vadia, samozrejme, že vadia. Rovnako ako vám.
- Tak ako môžem myslieť pozitívne? To sa nedá.
- Nemôžete mať všetko naraz. Verte mi. Postupne, po jednej tehličke, pomaličky...

     Prišiel domov. Okamžite išiel skontrolovať dve malé modré pozitívne guľky uprostred, ozdoby nosa.