Vonku sa už celkom oteplilo, slnko začalo lúčmi prepichovať oblaky. Ja a mama sme sa zvítali s mojou babkou a ja som si sadol v obývačke za stôl. Ony dve išli do kuchyne. Aj keď balkón bol už celkom vyhriaty, v obývačke u babky bolo ešte stále celkom chladno.

     Mama mi priniesla hrubý sklenený pohár, taký, ktorý sa nerozbije, keď spadne na zem, sklo bolo zafarbené do modra. Bol v ňom môj obľúbený nápoj, vinea. Mama odišla späť do kuchyne. Tak ako vždy, naklonil som hlavu tesne nad pohár a nechal som sa štípať do nosa a do líc malými vyskakujúcimi bublinkami. Občas mi nejaká skočila aj do oka, vtedy som sa musel na chvíľu odtiahnuť a pretrieť si oči rukami. Ale potom som sa opäť naklonil a zostal tak, až kým vyskakovanie bubliniek výraznejšie neutíchlo. Bolo to také zvláštne.

Z kuchyne som počul pre mňa nepodstatné rozhovory babky s mamou.

„Potrebuješ niečo? Ak potrebuješ požičať nejaké peniaze, alebo hocičo, povedz.“

„No máme trochu problémy so splácaním, ale zatiaľ to musíme zvládnuť sami.“

„Ako myslíš, ale kľudne povedz, keď budeš potrebovať.“

„Jasné mami.“

     Ukazovali koncert nejakej kapely s názvom Sex Pistols. Už ten sex v názve znel zvláštne. Tak rebelsky. Spevák na všetkých kričal, basgitarista sa čudne potácal, chvíľami akoby tú svoju gitaru iba držal a nehral na nej. Bol som z toho dosť prekvapený a zdalo sa mi to divné. Ako nejaké drsné divadlo pre dospelých. A keď spevák začal pľuť na ľudí, ktorí pod pódiom skákali, navzájom sa sácali a kopali, už som si nebol istý, či naozaj vidím dobre, či sa mi to len nesníva.

„A s Jarkou si nebola?“

„S Jarkou som volala teraz v stredu mami. Dala mi k telefónu malú a tá že si kúpila nové topánky a hovorí mi, teda nie Jarka, ale malá samozrejme, že: ‘Počkaj, počkaj, ja ti ich ukážem!’ a odbehla na chvíľu niekam a potom sa vrátila, že: ‘Aha, pozri, že sú pekné?’ a ja že áno, krásne sú. Tak som sa smiala, že mi chcela ukazovať svoje nové topánky cez telefón. Zlatá bola.“

     Občas ma bavilo počúvať ich rozhovory v kuchyni. Počúvať, pozerať televízor, krčiť plastový obrus a nechať sa štípať bublinkami.

Vtedy ma ani nenapadlo, že mojim najobľúbenejším nápojom už nebude vinea a že budem počúvať kapelu Sex Pistols.

A že keď ma budú štípať vyskakujúce bublinky do tváre, nepoviem, že je to zvláštne, ale že je to haluz.