Po čítaní sme zaliezli do mesta

unavenými topánkami hľadali cestu

pokračujúceho dňa

ktorý ešte nemal opito odpadnúť

cestovali sme po svojich

aby bolo všetko vidieť zblízka

hovorili ste, že takto v noci

je to mesto krajšie

-iné

keď odišli príjemné poetky

motali sme sa tam a naspäť

len aby sme mohli prejsť tunelom

/pešo a bez svetla, aby to malo tú správnu atmosféru/

stúpali si po nohách

a zaostrovali do tmy

na hrade už vietor neskutočne otravoval

no my sme pozerali na ufo

na niečo oranžové vystrihnuté do oblohy

rozprávali, že o tom možno niekto napíše

o moste vysekanom do mesta

a či je tá veža vysoká, alebo nízka

schody dole, nové domy, drahé byty

raz by som tam chcel bývať

a možno vtedy, cez to otvorené okno

mohol som vliezť do spálne

a prikryť sa čistou perinou

pivo sa v nás strácalo od smädu

a pre istotu

aby sa v plechovkách nepokazilo

v podnikoch červené svetlá

cez sklo gestá,

že majú zatvorené

veď pútnici môžu ísť aj inde

dlažobné kocky sa vnárajú do topánok

ešte pár domov a možno niekam prídeme

opitý raper nás chce viesť mestom

lebo vraj nosí pri sebe tisícpäťsto korún

lacnejšie už žiadna nepôjde

/nemyslel tie škaredé/

a neverí, že nám ide iba o lásku

konečne teplo

voľný stôl u Františkánov

a ja som chcel jesť jesť jesť jesť jesť

ochutnať celý jedálny lístok

no výraz na tvári obsluhy

naznačoval dlhé čakanie

tak len skaf objednal štyri presá

na očiach a perách čašníčky

hojdalo sa slovo – čo?

ako syr z rajčinovej polievky

ešte posledné debaty

o komerčných rádiách

starých časoch

a o tom, že to moje – pičovina –

je len póza

04:01, alebo tak nejak –

za chvíľu im pôjde diaľkový autobus

a ja som až na zastávke zistil

že zase budem musieť ísť taxíkom